Blood disorders, circulatory problems, and lung issues may negatively affect your blood oxygen saturation level, as they may prevent you from adequately absorbing or transporting oxygen. Examples of conditions that can affect your O₂ saturation level include:

• Chronic obstructive pulmonary disease (COPD), including emphysema and chronic bronchitis
• Asthma
• Collapsed lung (pneumothorax)
• Anemia
• Heart disease (In relate to BPM, ex: PARR function)
• Pulmonary embolism
• Congenital heart defects

The most common method of measuring oxygen saturation is pulse oximetry. It is an easy, painless, non-invasive method wherein a probe is placed on the fingertip or earlobe to measure the oxygen saturation indirectly.

Measurement of oxygen saturation is particularly important for patients with health conditions that can reduce the level of oxygen in the blood. These conditions include chronic obstructive pulmonary disease (COPD), asthma, pneumonia, lung cancer, anemia, heart failure, heart attack, and other cardiopulmonary disorders. For adults, the normal range of SpO₂ is 95 – 100%. A value lower than 90% is considered low oxygen saturation, which requires external oxygen supplementation.

The most common symptoms of hypoxemia include headache, rapid heart rate, coughing, shortness of breath, wheezing, confusion, and blueness of the skin and mucus membranes (cyanosis). A drop in oxygen saturation below the critical level should be treated with oxygen supplementation. Depending on the severity of the condition, a physician can prescribe supplemental oxygen, which has the most direct effect on the oxygen saturation level. Under clinical use, technical mishaps such as circuit disconnection, airway dislodgement or obstruction, or inadequate oxygen administration were identified sooner and providers could respond before adverse events occurred.

Eating a healthy and balanced diet can also help improve blood oxygen saturation. Since iron deficiency is one of the major causes of low oxygen saturation, eating foods that are rich in iron, such as meat, fish, kidney beans, lentils, and cashew nuts, can be helpful.

Diabetes is a disease that occurs when your blood glucose, also called blood sugar, is too high. Blood glucose is your main source of energy and comes from the food you eat. Insulin, a hormone made by the pancreas, helps glucose from food get into your cells to be used for energy. Sometimes your body doesn’t make enough - or any - insulin or doesn’t use insulin well. Glucose then stays in your blood and doesn’t reach your cells.

Over time, having too much glucose in your blood can cause health problems. Although diabetes has no cure, you can take steps to manage your diabetes and stay healthy. Sometimes people call diabetes a touch of sugar or borderline diabetes. These terms suggest that someone doesn’t really have diabetes or has a less serious case, but every case of diabetes is serious.

Symptoms of diabetes include:

• increased thirst and urination
• increased hunger
• fatigue
• blurred vision
• numbness or tingling in the feet or hands
• sores that do not heal
• unexplained weight loss

Symptoms of type 1 diabetes can start quickly, in a matter of weeks. Symptoms of type 2 diabetes often develop slowly - over the course of several years - and can be so mild that you might not even notice them. Many people with type 2 diabetes have no symptoms. Some people do not find out they have the disease until they have diabetes-related health problems, such as blurred vision or heart trouble.

The most common types of diabetes are type 1, type 2, and gestational diabetes.

Type 1 diabetes - If you have type 1 diabetes, your body does not make insulin. Your immune system attacks and destroys the cells in your pancreas that make insulin. Type 1 diabetes is usually diagnosed in children and young adults, although it can appear at any age. People with type 1 diabetes need to take insulin every day to stay alive.

Type 2 diabetes - If you have type 2 diabetes, your body does not make or use insulin well. You can develop type 2 diabetes at any age, even during childhood. However, this type of diabetes occurs most often in middle-aged and older people. Type 2 is the most common type of diabetes.

Gestational diabetes - Gestational diabetes develops in some women when they are pregnant. Most of the time, this type of diabetes goes away after the baby is born. However, if you’ve had gestational diabetes, you have a greater chance of developing type 2 diabetes later in life. Sometimes diabetes diagnosed during pregnancy is actually type 2 diabetes.

Other types of diabetes - Less common types include monogenic diabetes, which is an inherited form of diabetes, and cystic fibrosis-related diabetes.

Type 1 diabetes occurs when your immune system, the body’s system for fighting infection, attacks and destroys the insulin-producing beta cells of the pancreas. Scientists think type 1 diabetes is caused by genes and environmental factors, such as viruses, that might trigger the disease. Studies such as TrialNet are working to pinpoint causes of type 1 diabetes and possible ways to prevent or slow the disease.

Type 2 diabetes - the most common form of diabetes - is caused by several factors, including lifestyle factors and genes.

Overweight, obesity, and physical inactivity - You are more likely to develop type 2 diabetes if you are not physically active and are overweight or obese. Extra weight sometimes causes insulin resistance and is common in people with type 2 diabetes. The location of body fat also makes a difference. Extra belly fat is linked to insulin resistance, type 2 diabetes, and heart and blood vessel disease. To see if your weight puts you at risk for type 2 diabetes, check out these Body Mass Index (BMI) charts.

Insulin resistance - Type 2 diabetes usually begins with insulin resistance, a condition in which muscle, liver, and fat cells do not use insulin well. As a result, your body needs more insulin to help glucose enter cells. At first, the pancreas makes more insulin to keep up with the added demand. Over time, the pancreas can’t make enough insulin, and blood glucose levels rise.

You are more likely to develop type 2 diabetes if you are age 45 or older, have a family history of diabetes, or are overweight. Physical inactivity, race, and certain health problems such as high blood pressure also affect your chance of developing type 2 diabetes. You are also more likely to develop type 2 diabetes if you have prediabetes or had gestational diabetes when you were pregnant. Learn more about risk factors for type 2 diabetes.

"Normálna teplota" obvykle predstavuje asi 37 °C (98,6 °F). Normálnu teplotu však nemá každý rovnakú. Teplota sa môže líšiť s vekom a dokonca aj v priebehu dňa. Obvykle je najnižšia ráno, najvyššia popoludní a o niečo nižšia večer.

Meranie telesnej teploty je zo zdravotného hľadiska veľmi dôležité. Dôvodom je, že celý rad chorôb je spojených s charakteristickými zmenami telesnej teploty. Podobne je možné meraním telesnej teploty monitorovať priebeh určitých chorôb a lekár môže na jeho základe vyhodnocovať účinnosť začatej liečby. Horúčka predstavuje reakciu na stimuly špecifickej choroby. Teplota určená centrom riadenia teploty býva rôzna, záleží od miery obrany tela proti chorobnému procesu. Horúčka predstavuje najčastejšiu podobu patologického (t. j. súvisiaceho s chorobou) zvýšenia telesnej teploty.

V zásade treba rozlišovať medzi technickou presnosťou vlastného teplomeru a klinickou presnosťou spôsobu merania telesnej teploty. Prvý faktor sa určuje za ideálnych podmienok a zaručuje kvalitu prístroja s ohľadom na relevantné technické normy. Presnosť +/- 0,1 °C je možné považovať pri teplomere vyššej triedy v súčasnej dobe za štandard. Používateľ ale nesmie zamieňať technickú presnosť prístroja s presnosťou merania. Teploty ľudského tela, ako sú tu popísané, závisia od miesta merania aj od času a súvisia s fyziologickými príčinami a nemajú nič spoločné s nesprávnou funkciou teplomeru.

Rektálne meranie - Najspoľahlivejšiu hodnotu teploty je možné získať vložením teplomeru do konečníka (rektálne meranie). Toto meranie je presné a rozptyl nameraných hodnôt býva malý. Rozsah normálnych teplôt je približne: 36,2 – 37,7 °C.

Vaginálne meranie - U žien je možné pri vaginálnom meraní zistiť teplotu, ktorá je mierne znížená, v priemere o 0,1 až 0,3 °C v porovnaní s rektálnym meraním, má však porovnateľnú stabili.

Ušné meranie - Ušné teplomery merajú teplotu ušného bubienka pomocou infračerveného senzora. Špička teplomeru sa jednoducho umiestni do ušného kanálika a výsledky sa zobrazí za sekundu! Táto metóda, okrem toho, že je veľmi pohodlná, je aj spoľahlivá, pokiaľ je možné presnosť potvrdiť klinicky. Dobre konštruované ušné teplomery dosahujú veľmi presné výsledky bez veľkého rozptylu nameraných hodnôt. Na získanie spoľahlivých hodnôt u novorodencov a detí je potrebný optimalizovaný tvar špičky teplomeru.

Ústne meranie - Ústne meranie sa môže uskutočniť vo vnútornej oblasti líca alebo pod jazykom. Obe merania dávajú výsledky, ktoré sú približne o 0,3 – 0,8° C nižšie ako rektálna teplota, meranie pod jazykom býva presnejšie ako vo vnútornej oblasti líca.

Meranie na čele - Teplomery používané na čele ponúkajú najmenej rušivý, a preto aj najpohodlnejší spôsob merania telesnej teploty. Stačí teplomer položiť na čelo pacienta a infračervené senzory detegujú najvyššiu hodnotu, zatiaľ čo druhý senzor meria teplotu okolitého vzduchu. Rozdiel týchto dvoch hodnôt sa analyzuje a podľa klinicky zistených rozdielov sa určí telesná teplota, ktorá sa následne zobrazí na displeji LCD.

Meranie v podpazuší - V praxi klinicky využívané meranie teploty na povrchu tela sa uskutočňuje v podpazuší (axilárne meranie) a v oblasti rozkroku. V oboch prípadoch sa príslušná končatina pritlačí k telu, takže sa znižuje možný vplyv okolitej teploty na teplomer. Tento postup je však úspešný len do určitej miery, nevýhodou je dlhší čas merania. U dospelých osôb sú výsledky získané axilárnym meraním nižšie ako rektálne meranie približne o 0,5 až 1,5 °C! U malých detí je tento rozdiel v porovnaní s rektálnou teplotou oveľa menší.

V zásade je pravda, že zistená telesná teplota je vždy závislá od miesta merania. Napriek všeobecnej zhode tak neexistuje žiadna jednoduchá „normálna teplota“. Ďalej platí, že telesná teplota zdravého človeka bude rôzna podľa aktivity a času počas dňa. Pri rektálnom meraní teploty môže byť večerná teplota z fyziologických dôvodov bežne až o 0,5 °C vyššia. Telesná teplota býva obvykle vyššia po fyzickej záťaži. Zhruba povedané treba rozlišovať medzi vnútornou teplotou a povrchovou teplotou, pričom povrchová teplota sa meria na povrchu kože a predstavuje teplotu ovplyvnenú tak vnútornou teplotou, ako aj teplotou okolitého prostredia. Vnútorná teplota sa meria vložením teplomera do telesnej dutiny. Takto získaná teplota zodpovedá teplote sliznice.