fbpx

monitorovanie a liečenie

hlavných chronických ochorení světa

monitorovanie a liečenie

hlavných chronických ochorení světa

Informácie o zdraví

Kardiovaskulárne choroby - Dýchací choroby- Horúčka

Bol tu zhrnutý zoznam rôznych častých otázok. Ak máte akékoľvek ďalšie otázky, neváhajte nás kontaktovať.

Kardiovaskulárna ochorenie

Kardiovaskulárne ochorenie (CVD) je trieda ochorení, ktoré zahŕňajú srdce alebo krvné cievy. Kardiovaskulárne ochorenie zahŕňa ochorenia koronárnych artérií (CAD), ako je angína a infarkt myokardu. Ďalšie CVD zahŕňajú mŕtvicu, srdcové zlyhanie, hypertenzívne srdcové ochorenie, reumatické ochorenie srdca, kardiomyopatiu, srdcovú arytmiu, vrodené srdcové ochorenie, chlopňové srdcové choroby, karditídu, aneuryzmy aorty a mnoho ďalších.
Čo je vysoký krvný tlak?
Krvný tlak je sila pôsobiaca v tepnách, keď srdce bije (systolický tlak) a keď je srdce v pokojovom stave (diastolický tlak). Meria sa v milimetroch ortuti (mmHg). Vysoký krvný tlak (tiež hypertenzia) sa u dospelého človeka definuje ako krvný tlak vyšší alebo rovný 140 mmHg pri systolickom tlaku alebo vyšší alebo rovný 90 mmHg pri diastolickom tlaku.

Vysoký krvný tlak priamo zvyšuje riziko koronárnych srdcových ochorení (ktoré môžu viesť k srdcovým príhodám) a infarktu, zvlášť v súčinnosti s ďalšími rizikovými faktormi.

Vysoký krvný tlak môžu mať deti aj dospelí, ale najčastejšie sa vyskytuje u osôb starších ako 35 rokov. Veľmi častý je medzi africkými Američanmi, osobami stredného veku a staršími osobami, obéznymi ľuďmi, alkoholikmi a ženami, ktoré používajú hormonálnu antikoncepciu. Môže sa dediť v rodinách, ale veľa ľudí s výraznou rodinnou anamnézou vysokého krvného tlaku ním nikdy nemusí trpieť. Ľudia, ktorí majú diabetes mellitus, dnu alebo ochorenia obličiek, môžu mať tiež výraznejšie sklony k vysokému krvnému tlaku.

Aké sú príznaky vysokého krvného tlaku?
Vysoký krvný tlak sa niekedy nazýva „tichý zabijak“, pretože sa obvykle nevyznačuje žiadnymi varovaniami alebo príznakmi. Mnohí ľudia ani nevedia, že majú vysoký krvný tlak. Práve preto je dôležité si nechať krvný tlak pravidelne merať.

Čo spôsobuje vysoký krvný tlak?
Zatiaľ čo príčiny vysokého krvného tlaku sú u väčšiny ľudí nejasné, môže k hypertenzii prispievať celý rad podmienok: napríklad nedostatočná alebo žiadna fyzická aktivita, nevhodné stravovacie návyky, obezita, vek a genetické faktory.

Čo je systolický a diastolický krvný tlak?
Hodnota krvného tlaku sa meria v milimetroch ortuti (mmHg) a zapisuje sa ako systolický tlak, t. j. sila, ktorou krv pôsobí na steny tepien v okamihu srdcového tepu, na diastolický tlak, teda tlak krvi medzi srdcovými tepmi. Krvný tlak môže byť napríklad zapísaný ako 120/80 mmHg, alebo „120 na 80“. Systolický tlak je 120 a diastolický tlak je 80.

Čo je normálny krvný tlak?
Spojený národný výbor pre prevenciu, detekciu, vyhodnocovanie a liečenie vysokého krvného tlaku rozdeľuje hodnoty krvného tlaku do niekoľkých kategórií:
  • "Normálny" krvný tlak – systolický tlak je nižší ako 120 a diastolický tlak je nižší ako 80 mmHg
  • "Prehypertenzia" - systolický tlak v intervale 120 – 139 alebo diastolický tlak 80 – 89 mmHg.
  • "Fáza 1 hypertenzie" - systolický krvný tlak v intervale 140 – 159 alebo diastolický tlak 90-99 mmHg alebo viac.
  • "Fáza 2 hypertenzie" - systolický tlak 160 alebo viac alebo diastolický tlak 100 alebo viac.
Aké zdravotné problémy súvisia s vysokým krvným tlakom?
S vysokým krvným tlakom súvisí niekoľko potenciálne nebezpečných zdravotných stavov vrátane nasledujúcich:
  • Ateroskleróza: ochorenie tepien spôsobené usadzovaním plaku alebo tukových nánosov na vnútorných stenách ciev. Hypertenzia prispieva k usadzovaniu týchto nánosov tým, že na steny ciev pôsobí väčšou námahou a silou.
  • Srdcové choroby: srdcové zlyhanie (srdce nedokáže adekvátne čerpať krv), ischemická choroba srdca (do srdcového tkaniva sa nedostáva dostatočné množstvo krvi) a hypertenzná hypertrofická kardiomyopatia (zväčšené srdce) – všetky tieto choroby sú spojené s vysokým krvným tlakom.
  • Choroby obličiek: Hypertenzia môže spôsobiť poškodenie krvných ciev a filtrov v obličkách, čo môže viesť k tomu, že obličky nedokážu riadne vylučovať odpadové látky.
  • Infarkt: Hypertenzia môže viesť k infarktu, buď tým, že prispieva k procesu aterosklerózy(ktorá môže viesť k zablokovaniu ciev a/alebo tvorbe zrazenín), prípadne tým, že oslabuje steny krvných ciev a spôsobuje ich pretrhnutie.
  • Očné choroby: Hypertenzia môže poškodiť veľmi malé krvné cievy v sietnici.
Ako spoznám, že mám vysoký krvný tlak?
Vysoký krvný tlak často nemá žiadne príznaky, takže ho obvykle nijako nepocítite. Z tohto dôvodu býva obvykle vysoký krvný tlak diagnostikovaný lekárom v rámci preventívnej prehliadky. Táto skutočnosť je zvlášť dôležitá, pokiaľ máte blízkych príbuzných, ktorí hypertenziou trpia, alebo pokiaľ sa u vás vyskytujú rizikové faktory.

Pokiaľ je váš krvný tlak mimoriadne vysoký, môžete mať neobvykle silné bolesti hlavy, bolesti v chrbte a môže dôjsť k zlyhaniu srdca (ťažkosti s dýchaním a nedobrá tolerancia fyzickej námahy). Pokiaľ u seba rozpoznávate tieto príznaky, okamžite vyhľadajte lekársku pomoc.

Odporúčané hladiny krvného tlaku:

Blood Pressure Category Systolic (mmHG)   Diastolic (mmHG)
Optimal < 120 and < 80
Normal 120-129 or 80-84
High-normal 130-139 or 85-89
Grade 1 Hypertension (mild) 140-159 or 90-99
Grade 2 Hypertension (moderate) 160-179 or 100-109
Grade 3 Hypertension 180 or higher or 100 or higher

Ako vysoký krvný tlak vzniká?
Vaše srdce pumpuje krv cez srdcové tepny. Veľké tepny, ktoré vychádzajú z vášho srdca, sa zužujú do menších tepien, ktoré sa označujú ako arterioly. Arterioly sa ďalej zužujú do menších ciev zvaných kapiláry, ktoré dodávajú kyslík a živiny všetkým orgánom v našom tele. Krv sa potom vracia do srdca späť žilami.

Niektoré nervové impulzy môžu spôsobiť, že sa vaše tepny rozšíria alebo stiahnu. Pokiaľ sú cievy rozšírené, môže nimi krv pretekať ľahko. Pokiaľ sú zúžené, je pre krv prietok náročnejší a tlak vo vnútri týchto ciev sa zvyšuje. Potom môže vzniknúť vysoký krvný tlak. Keď k tomu dôjde, bude vaše srdce vystavené nadmernej záťaži a môžu sa poškodiť steny krvných ciev. Zmeny v cievach, ktoré dodávajú krv do obličiek a mozgu, môžu tieto orgány aj poškodiť.

Vaše srdce, mozog a obličky môžu znášať zvýšený tlak aj dlhý čas. Práve preto môžete žiť s vysokým krvným tlakom veľa rokov bez toho, aby ste pocítili akékoľvek príznaky alebo nežiaduce účinky. Ale to neznamená, že vám vysoký krvný tlak neubližuje. Vysoký krvný tlak predstavuje hlavný rizikový faktor infarktu, srdcových príhod, zlyhania srdca a zlyhania obličiek.

Čo robí vysoký krvný tlak vášmu telu?
Vysoký krvný tlak znamená väčšiu záťaž pre srdce i tepny. Vaše srdce musí pumpovať silnejšie a tepny prenášajú krv, ktorá sa pohybuje pod vyšším tlakom. Pokiaľ vysoký krvný tlak pretrváva dlhší čas, vaše srdce a tepny nemusia fungovať tak, ako by mali. Aj iné orgány môžu byť postihnuté. Existuje vyššie riziko infarktu, kongestívneho srdcového zlyhania, zlyhania obličiek a srdcovej príhody. Keď sa vysoký krvný tlak kombinuje s obezitou, fajčením, vysokým cholesterolom v krvi alebo s cukrovkou, zvyšuje sa riziko srdcovej príhody alebo infarktu až niekoľkonásobne.

A čo nízky krvný tlak?
V určitých medziach platí, že čím nižšiu hodnotu krvného tlaku máte, tým lepšie. U väčšiny ľudí nie je krvný tlak taký nízky, aby mal nejaké príznaky, napríklad motanie hlavy alebo omdlievanie. Pri niektorých stavoch spôsobených chorobami je však možné, aby bol krvný tlak príliš nízky. Príklady:
  • Určité nervové alebo endokrinné poruchy
  • Dlhší pobyt na lôžku
  • Zníženie objemu krvi v dôsledku závažného krvácania (hemoragie) alebo dehydratácie

Krvný tlak nižší ako 120/80 mmHg sa všeobecne považuje za ideálny. Vyšší krvný tlak než tento uvedený znamená zvýšenie rizika vzniku kardiovaskulárnych chorôb. Pokiaľ máte neobvykle nízky krvný tlak, nechajte si ho vyšetriť.

Čo môžete urobiť na zníženie rizika?
Existuje niekoľko vecí, ktoré môžete urobiť, ak si chcete udržať krvný tlak v zdravom rozmedzí:
  • Nechajte si pravidelne merať krvný tlak.
  • Jedzte zdravo.
  • Udržujte si nízku hmotnosť.
  • Venujte sa fyzickej aktivite.
  • Obmedzte požívanie alkoholu.
  • Nefajčite
  • Predchádzajte vzniku cukrovky alebo ju nenechajte neliečenú.
Je nízky krvný tlak dôvodom na obavy?
Na rozdiel od vysokého krvného tlaku nemusí byť nízky krvný tlak okamžitým dôvodom znepokojenia, pokiaľ sa však neobjavujú príznaky nízkeho tlaku. Diagnóza nízkeho krvného tlaku je do veľkej miery závislá od prítomnosti známych príznakov nízkeho krvného tlaku. Dovtedy lekári obvykle považujú nízke hodnoty krvného tlaku za normálne. Je to preto, že niektorí ľudia majú hodnoty krvného tlaku o niečo nižšie ako iní, ale i tak sú zdraví.

Pokiaľ však určitej osobe, ktorá má obvykle vyššie hodnoty krvného tlaku, náhle krvný tlak klesne, hoci sa neprejavujú žiadne príznaky, je vhodné, aby lekári takú osobu podrobili sledovaniu. V tejto fáze nemusí byť nevyhnutné začať s nejakou liečbou. Všeobecne panuje súhlas, že hodnoty krvného tlaku 90/60 mmHg predstavujú nízky krvný tlak. Ide však iba o čísla, ktoré nijako nepotvrdzujú hypotenziu, pokiaľ sa neprejavujú ďalšie príznaky. Nízky krvný tlak predstavuje problém iba vtedy, keď je sprevádzaný príznakmi nízkeho krvného tlaku. Schéma nízkeho krvného tlaku ukazuje určité rôzne príznaky všeobecne spojené s poklesom hodnôt krvného tlaku.

Čo všeobecne spôsobuje nízky krvný tlak?
Príčiny nízkeho krvného tlaku sú rôzne. Pri niektorých liekoch používaných pri chirurgických zákrokoch, napríklad anestetikách, je známe, že môžu nízky krvný tlak vyvolať. K faktorom patrí aj strata krvi počas chirurgického zákroku alebo úrazu. Aj tá môže viesť k nízkemu krvnému tlaku. Niektoré lieky proti vysokému krvnému tlaku môžu tiež mať ako vedľajší účinok vznik nízkeho krvného tlaku. Najmä treba upozorniť na diuretiká. Pokiaľ sa tieto konkrétne lieky zneužívajú, môžu viesť k poklesu krvného tlaku na nebezpečne nízku úroveň.

Je známe, že liečenie vyššieho systolického krvného tlaku môže viesť k prudkému poklesu diastolického krvného tlaku, predovšetkým u starších osôb. Tento pokles môže byť až nebezpečne nízky a môže spôsobiť úmrtie pacienta. Pokles diastolického krvného tlaku je priamym dôsledkom pokusu o zníženie vyššieho systolického krvného tlaku. Ďalšie podmienky a choroby, ktoré môžu spôsobiť pokles krvného tlaku, predstavuje cukrovka, omdlievanie a dehydratácia. Niektoré ženy mávajú nízky krvný tlak za teplého počasia, prípadne keď sa snažia chudnúť úpravou jedálneho lístka.

Aké dôležité je monitorovanie krvného tlaku doma? Čo je tzv. "Efekt bieleho plášťa"?
V predchádzajúcich rokoch sa väčšina ľudí spoliehala na meranie tlaku v ordinácii lekára. To znamená, že ľudia pravidelne navštevovali nemocnicu, kliniku alebo ordináciu svojho lekára, aby im mohol zmerať tlak. Dnes, s pokrokom technológií, si môžu ľudia sami zakúpiť domáce monitory krvného tlaku a merať si tlak doma.

Tento nový vývoj je vo svete krvného tlaku mimoriadne dôležitý. Lekári túto skutočnosť uznávajú a tento vývoj podporujú. Je preukázané, že domáce monitorovanie krvného tlaku pomáha lekárom zvládať vysoký krvný tlak u pacientov oveľa ľahšie a s veľmi účinnými výsledkami. Domáce monitorovanie tiež pomáha riešiť bežný problém, tzv. syndróm bieleho plášťa. Ten spočíva v tom, že z dôvodu úzkosti a strachu z ordinácie lekára bývajú v nej merané hodnoty krvného tlaku vyššie. Ďalšou výhodou domáceho monitorovania je možnosť ľahko detegovať rannú hypertenziu, ktorá sa objavuje príliš skoro ráno na to, aby ju mohol detegovať lekár. Na to je však potrebný špeciálny monitor vybavený príslušnou technológiou.

Aký typ monitora – na pažu alebo zápästie?
Oba typy ponúkajú presné a spoľahlivé meranie. Monitory merajúce na paži sa používajú obvyklým spôsobom a sú ideálne na domáce použitie, zatiaľ čo zápästné monitory sú menšie a môžu byť praktickejšie napríklad pri cestovaní.

SpO2 & Heart rate

The World Health Organization (WHO) and the International Association of Cardiologists emphasize that regular measurement of heart rate is especially recommended for adults over 50 years as a preventive action to aid in early detection of cardiovascular disease or aggravation of the existing disease. A home-use pulse oximeter can serve as valid instruments for the assessment of heart rate in healthy adults.
Which conditions affect the Oxygen Saturation?
Blood disorders, circulatory problems, and lung issues may negatively affect your blood oxygen saturation level, as they may prevent you from adequately absorbing or transporting oxygen. Examples of conditions that can affect your O2 saturation level include:
  • Chronic obstructive pulmonary disease (COPD), including emphysema and chronic bronchitis
  • Asthma
  • Collapsed lung (pneumothorax)
  • Anemia
  • Heart disease (In relate to BPM, ex: PARR function)
  • Pulmonary embolism
  • Congenital heart defects
How to measure Blood Oxygen?
The most common method of measuring oxygen saturation is pulse oximetry. It is an easy, painless, non-invasive method wherein a probe is placed on the fingertip or earlobe to measure the oxygen saturation indirectly.
Why measure SpO2?
Measurement of oxygen saturation is particularly important for patients with health conditions that can reduce the level of oxygen in the blood. These conditions include chronic obstructive pulmonary disease (COPD), asthma, pneumonia, lung cancer, anemia, heart failure, heart attack, and other cardiopulmonary disorders. For adults, the normal range of SpO2 is 95 – 100%. A value lower than 90% is considered low oxygen saturation, which requires external oxygen supplementation.
What happens when oxygen saturation is low?
The most common symptoms of hypoxemia include headache, rapid heart rate, coughing, shortness of breath, wheezing, confusion, and blueness of the skin and mucus membranes (cyanosis). A drop in oxygen saturation below the critical level should be treated with oxygen supplementation. Depending on the severity of the condition, a physician can prescribe supplemental oxygen, which has the most direct effect on the oxygen saturation level. Under clinical use, technical mishaps such as circuit disconnection, airway dislodgement or obstruction, or inadequate oxygen administration were identified sooner and providers could respond before adverse events occurred.
How to improve blood oxygen levels?
Eating a healthy and balanced diet can also help improve blood oxygen saturation. Since iron deficiency is one of the major causes of low oxygen saturation, eating foods that are rich in iron, such as meat, fish, kidney beans, lentils, and cashew nuts, can be helpful.

Diabetes

Diabetes mellitus (DM), commonly known as diabetes, is a group of metabolic disorders characterized by high blood sugar levels over a prolonged period. Symptoms of high blood sugar include frequent urination, increased thirst, and increased hunger. If left untreated, diabetes can cause many complications. Acute complications can include diabetic ketoacidosis, hyperosmolar hyperglycemic state, or death. Serious long-term complications include cardiovascular disease, stroke, chronic kidney disease, foot ulcers, and damage to the eyes.
What is Diabetes?
Diabetes is a disease that occurs when your blood glucose, also called blood sugar, is too high. Blood glucose is your main source of energy and comes from the food you eat. Insulin, a hormone made by the pancreas, helps glucose from food get into your cells to be used for energy. Sometimes your body doesn’t make enough - or any - insulin or doesn’t use insulin well. Glucose then stays in your blood and doesn’t reach your cells.

Over time, having too much glucose in your blood can cause health problems. Although diabetes has no cure, you can take steps to manage your diabetes and stay healthy. Sometimes people call diabetes a touch of sugar or borderline diabetes. These terms suggest that someone doesn’t really have diabetes or has a less serious case, but every case of diabetes is serious.

What are the symptoms of diabetes?
Symptoms of diabetes include:
  • increased thirst and urination
  • increased hunger
  • fatigue
  • blurred vision
  • numbness or tingling in the feet or hands
  • sores that do not heal
  • unexplained weight loss
Symptoms of type 1 diabetes can start quickly, in a matter of weeks. Symptoms of type 2 diabetes often develop slowly - over the course of several years - and can be so mild that you might not even notice them. Many people with type 2 diabetes have no symptoms. Some people do not find out they have the disease until they have diabetes-related health problems, such as blurred vision or heart trouble.

What are the different types of diabetes?
The most common types of diabetes are type 1, type 2, and gestational diabetes.

Type 1 diabetes - If you have type 1 diabetes, your body does not make insulin. Your immune system attacks and destroys the cells in your pancreas that make insulin. Type 1 diabetes is usually diagnosed in children and young adults, although it can appear at any age. People with type 1 diabetes need to take insulin every day to stay alive.

Type 2 diabetes - If you have type 2 diabetes, your body does not make or use insulin well. You can develop type 2 diabetes at any age, even during childhood. However, this type of diabetes occurs most often in middle-aged and older people. Type 2 is the most common type of diabetes.

Gestational diabetes - Gestational diabetes develops in some women when they are pregnant. Most of the time, this type of diabetes goes away after the baby is born. However, if you’ve had gestational diabetes, you have a greater chance of developing type 2 diabetes later in life. Sometimes diabetes diagnosed during pregnancy is actually type 2 diabetes.

Other types of diabetes - Less common types include monogenic diabetes, which is an inherited form of diabetes, and cystic fibrosis-related diabetes.

What causes type 1 diabetes?
Type 1 diabetes occurs when your immune system, the body’s system for fighting infection, attacks and destroys the insulin-producing beta cells of the pancreas. Scientists think type 1 diabetes is caused by genes and environmental factors, such as viruses, that might trigger the disease. Studies such as TrialNet are working to pinpoint causes of type 1 diabetes and possible ways to prevent or slow the disease.

What causes type 2 diabetes?
Type 2 diabetes - the most common form of diabetes - is caused by several factors, including lifestyle factors and genes.

Overweight, obesity, and physical inactivity - You are more likely to develop type 2 diabetes if you are not physically active and are overweight or obese. Extra weight sometimes causes insulin resistance and is common in people with type 2 diabetes. The location of body fat also makes a difference. Extra belly fat is linked to insulin resistance, type 2 diabetes, and heart and blood vessel disease. To see if your weight puts you at risk for type 2 diabetes, check out these Body Mass Index (BMI) charts.

Insulin resistance - Type 2 diabetes usually begins with insulin resistance, a condition in which muscle, liver, and fat cells do not use insulin well. As a result, your body needs more insulin to help glucose enter cells. At first, the pancreas makes more insulin to keep up with the added demand. Over time, the pancreas can’t make enough insulin, and blood glucose levels rise.

Who is more likely to develop type 2 diabetes?
You are more likely to develop type 2 diabetes if you are age 45 or older, have a family history of diabetes, or are overweight. Physical inactivity, race, and certain health problems such as high blood pressure also affect your chance of developing type 2 diabetes. You are also more likely to develop type 2 diabetes if you have prediabetes or had gestational diabetes when you were pregnant. Learn more about risk factors for type 2 diabetes.

What health problems can people with diabetes develop?
Over time, high blood glucose leads to problems such as:
  • heart disease
  • stroke
  • kidney disease
  • eye problems
  • dental disease
  • nerve damage
  • foot problems


Horúčka

Horúčka je jedným z obranných mechanizmov tela. Keď sa baktérie alebo vírusy dostanú do vášho tela a spôsobia jeho zlyhanie, telo ide na obranu a imunitný systém je aktivovaný. Keď sa to stane, centrálny nerv v mozgu umožňuje, aby teplo generované vo vnútri tela bolo odvrátené od obvykle konštantnej úrovne. Táto vyššia teplota zvyšuje metabolizmus a zabraňuje nárastu patogénnych agens.
Čo je "normálna teplota"?
"Normálna teplota" obvykle predstavuje asi 37 °C (98,6 °F). Normálnu teplotu však nemá každý rovnakú. Teplota sa môže líšiť s vekom a dokonca aj v priebehu dňa. Obvykle je najnižšia ráno, najvyššia popoludní a o niečo nižšia večer.

Prečo merať telesnú teplotu?
Meranie telesnej teploty je zo zdravotného hľadiska veľmi dôležité. Dôvodom je, že celý rad chorôb je spojených s charakteristickými zmenami telesnej teploty. Podobne je možné meraním telesnej teploty monitorovať priebeh určitých chorôb a lekár môže na jeho základe vyhodnocovať účinnosť začatej liečby. Horúčka predstavuje reakciu na stimuly špecifickej choroby. Teplota určená centrom riadenia teploty býva rôzna, záleží od miery obrany tela proti chorobnému procesu. Horúčka predstavuje najčastejšiu podobu patologického (t. j. súvisiaceho s chorobou) zvýšenia telesnej teploty.

Aké presné sú merania teplomeru?
V zásade treba rozlišovať medzi technickou presnosťou vlastného teplomeru a klinickou presnosťou spôsobu merania telesnej teploty. Prvý faktor sa určuje za ideálnych podmienok a zaručuje kvalitu prístroja s ohľadom na relevantné technické normy. Presnosť +/- 0,1 °C je možné považovať pri teplomere vyššej triedy v súčasnej dobe za štandard. Používateľ ale nesmie zamieňať technickú presnosť prístroja s presnosťou merania. Teploty ľudského tela, ako sú tu popísané, závisia od miesta merania aj od času a súvisia s fyziologickými príčinami a nemajú nič spoločné s nesprávnou funkciou teplomeru.

Kde je najlepšie merať si teplotu?
Rektálne meranie - Najspoľahlivejšiu hodnotu teploty je možné získať vložením teplomeru do konečníka (rektálne meranie). Toto meranie je presné a rozptyl nameraných hodnôt býva malý. Rozsah normálnych teplôt je približne: 36,2 – 37,7 °C.

Vaginálne meranie - U žien je možné pri vaginálnom meraní zistiť teplotu, ktorá je mierne znížená, v priemere o 0,1 až 0,3 °C v porovnaní s rektálnym meraním, má však porovnateľnú stabili.

Ušné meranie - Ušné teplomery merajú teplotu ušného bubienka pomocou infračerveného senzora. Špička teplomeru sa jednoducho umiestni do ušného kanálika a výsledky sa zobrazí za sekundu! Táto metóda, okrem toho, že je veľmi pohodlná, je aj spoľahlivá, pokiaľ je možné presnosť potvrdiť klinicky. Dobre konštruované ušné teplomery dosahujú veľmi presné výsledky bez veľkého rozptylu nameraných hodnôt. Na získanie spoľahlivých hodnôt u novorodencov a detí je potrebný optimalizovaný tvar špičky teplomeru.

Ústne meranie - Ústne meranie sa môže uskutočniť vo vnútornej oblasti líca alebo pod jazykom. Obe merania dávajú výsledky, ktoré sú približne o 0,3 – 0,8° C nižšie ako rektálna teplota, meranie pod jazykom býva presnejšie ako vo vnútornej oblasti líca.

Meranie na čele - Teplomery používané na čele ponúkajú najmenej rušivý, a preto aj najpohodlnejší spôsob merania telesnej teploty. Stačí teplomer položiť na čelo pacienta a infračervené senzory detegujú najvyššiu hodnotu, zatiaľ čo druhý senzor meria teplotu okolitého vzduchu. Rozdiel týchto dvoch hodnôt sa analyzuje a podľa klinicky zistených rozdielov sa určí telesná teplota, ktorá sa následne zobrazí na displeji LCD.

Meranie v podpazuší - V praxi klinicky využívané meranie teploty na povrchu tela sa uskutočňuje v podpazuší (axilárne meranie) a v oblasti rozkroku. V oboch prípadoch sa príslušná končatina pritlačí k telu, takže sa znižuje možný vplyv okolitej teploty na teplomer. Tento postup je však úspešný len do určitej miery, nevýhodou je dlhší čas merania. U dospelých osôb sú výsledky získané axilárnym meraním nižšie ako rektálne meranie približne o 0,5 až 1,5 °C! U malých detí je tento rozdiel v porovnaní s rektálnou teplotou oveľa menší.

Čo je pri meraní teploty dôležité?
V zásade je pravda, že zistená telesná teplota je vždy závislá od miesta merania. Napriek všeobecnej zhode tak neexistuje žiadna jednoduchá „normálna teplota“. Ďalej platí, že telesná teplota zdravého človeka bude rôzna podľa aktivity a času počas dňa. Pri rektálnom meraní teploty môže byť večerná teplota z fyziologických dôvodov bežne až o 0,5 °C vyššia. Telesná teplota býva obvykle vyššia po fyzickej záťaži. Zhruba povedané treba rozlišovať medzi vnútornou teplotou a povrchovou teplotou, pričom povrchová teplota sa meria na povrchu kože a predstavuje teplotu ovplyvnenú tak vnútornou teplotou, ako aj teplotou okolitého prostredia. Vnútorná teplota sa meria vložením teplomera do telesnej dutiny. Takto získaná teplota zodpovedá teplote sliznice.

Respiračná choroba

Respiračná choroba je lekársky pojem, ktorý zahŕňa patologické stavy ovplyvňujúce orgány a tkanivá, ktoré umožňujú výmenu plynu vo vyšších organizmoch a zahŕňajú stavy horných dýchacích ciest, priedušnice, priedušiek, bronchiolov, alveolov, pleury a pleurálnej dutiny a nervov a svaly dýchania. Ochorenia dýchacích ciest sa pohybujú od mierneho a samo-obmedzujúceho, ako je bežná chrípka, po život ohrozujúce subjekty, ako je bakteriálna pneumónia, pľúcna embólia, akútna astma a rakovina pľúc.
Čo sa deje počas dýchania?
Nadýchneme sa a vydýchneme asi 20-tisíckrát za deň. Pri vdychovaní sa hruď zdvíha a bránica klesne, vďaka čomu sa v hrudníku vytvorí čiastočný podtlak. Vďaka tomuto podtlaku sa dostane vdychovaný vzduch do horných a dolných ciest dýchacích. Pri vydychovaní sa pľúca a hrudník vrátia do počiatočnej pozície a spotrebovaný vzduch je vytlačený z tela opäť cez dýchacie cesty. Dýchanie je presne prispôsobené aktuálnym metabolickým podmienkam, napríklad závisí od toho, či je telo fyzicky v odpočinku, alebo je aktívne – toto zabezpečuje tzv. dýchacie centrum v mozgu.

Čo je rozdutie pľúc?
Rozdutie pľúc, trvalé rozšírenie pľúcnych mechúrikov, dochádza pri ňom k praskaniu pľúcnych mechúrikov. Všetky formy rozdutia sa vyznačujú ťažkosťami s dýchaním.

Čo je astma?
Astma sa prejavuje častým opakujúcim sa lapaním po dychu a sípavým dychom. Podobne ako pri chronickej bronchitíde dochádza k zápalu priedušiek a ich blokovaniu hlienom, súčasne dochádza k zlepeniu ich riasiniek. Dýchacie cesty tiež reagujú na určité podnety svalovými kŕčmi, ktoré bývajú často spôsobené alergénmi, napríklad peľmi alebo domácim prachom, niekedy tiež stresom alebo znečisteným životným prostredím.

Čo je bronchitída?
Pri bronchitíde dochádza k zápalu sliznice priedušiek. Pokiaľ tento stav pretrváva dlhší čas, označuje sa ako chronická bronchitída. Trvalý kašeľ, ťažkosti pri dýchaní, nadbytočná tvorba hlienu a sputum patria medzi typické príznaky.

Ako sa dá dosiahnuť úľava pri dýchacích poruchách?
Určitú úľavu pri dýchacích poruchách môže často zaistiť eliminácia príčin alergickej reakcie, napríklad vyhýbanie sa peľom a udržovanie domácnosti bez prachu. Tiež sa veľmi dôrazne odporúča nefajčiť a vyhýbať sa fajčiarom.

Chcete objaviť viac?
Len nás navštívte @
Copyright © 2022 Rossmax International Ltd. | All Rights reserved